• História školy

        • Prvé stretnutia záujemcov o umenie sa konali v budove Osvetovej besedy (prízemie dnešného kina), kde boli Kurzu hudobnej výchovy v roku 1956 pridelené dve miestnosti, pre výučbu huslí a klavíra. Tieto miestnosti však na tieto účely neboli veľmi vyhovujúce. Boli veľmi studené a vyžívalo ich aj mesto na vlastné potreby. Harmonikové oddelenie ako sa vtedy volalo akordeónové oddelenie vyučovalo v učebni II.OSŠ.  V roku 1960 bola pričinením Františka Dúbravského, Emila Trembača, Emila Majerčáka a Štefana Pitoniaka Hudobnej škole konečne pridelená vlastná budova na vtedajšej Gottwaldovej ulici č. 11, v ktorej škola sídli nepretržite až doposiaľ. Budova bola vo veľmi zlom stave, preto sa ihneď po jej pridelení začalo s rekonštrukciou - elektrické vedenie, stropné osvetlenie, zavedenie vodovodu, oprava WC, vymaľovanie interiéru budovy a rekonštrukcia vonkajšej fasády. V roku 1961 sa začalo s rekonštrukciou a nadstavbou zadnej časti budovy, kde sa pripravovala koncertná sála, ktorá bola slávnostným koncertom pre mnohé technické ťažkosti otvorená až v januári 1967. V prestavbe sa pokračovalo na poschodí. V roku 1972 sa previedla rekonštrukcia povaly koncertnej miestnosti, kde sa pripravili ďalšie tri miestnosti, ktoré slúžili ako učiteľský byt. Cez prázdniny v roku 1980 sa uvoľnil byt riaditeľa na poschodí v zadnej časti budovy a po potrebných  opravách sa miestnosti prerobili na triedy pre VO a HO. Pre nedostatok finančných zdrojov opravy a rekonštrukcie budovy prebiehali postupne. Pokrytie strešnou krytinou a nová vakovka fasády boli realizované v r. 1984, keď bola obnovená i historická fasáda budovy, oplotenia dvora, izolácia kotolne. Rok na to bolo vymenené radiátory a kotol ústredného kúrenia, podlahy, vodoinštalačné práce, neskôr bol postavený prístrešok na palivo a mnoho ďalších opráv budovy. V roku 2002 bola prevedená plynofikácia budovy. V priebehu školských rokov 2004/2005/2006 boli skladové priestory a žiacke WC v zadnej časti budovy prebudované na dve učebne HO, po skrátení koncertnej miestnosti o tretinu pribudla ešte jedna miestnosť na výučbu keramiky. Do tried VO bola zavedená voda a z bývalej zborovne postavené WC. V celej budove bolo vymenené elektrické vedenie a osvetlenie, ktoré bolo v havarijnom stave. V nasledujúcich dvoch rokoch boli vymenené okná a vchodové dvere v zadnej časti budovy a obnova interiérového zariadenia.   

          S pričlenením pobočky v Spišskej Starej Vsi k ĽŠU v Spišskej Belej pribudli aj starosti s jej zabezpečením. Z počiatku sa vyučovalo v popoludňajších hodinách v pôvodných miestnostiach ZDŠ  kde však boli k dispozícii iba dve triedy, ktoré boli sústavne presúvané. Potom sa sťahovala škola do Domova mládeže V 1971 sa presťahovali do nových svetlých a čistých priestorov MŠ,/ Mierová ulica/ na prízemie, ale keď sa znížil počet detí v MŠ, tak  škola dostala priestory o  poschodie vyššie  V septembri 1985 sa opäť sťahovali do priestorov do budovy ZŠ a o dva roky do internátu gymnázia. V roku 2008 sa škola  opäť sťahovali do zrekonštruovaných priestorov MŠ, na prízemie kde vyučuje v 5 triedach.

          V meste Spišská Belá v minulosti dlhodobo pôsobili mužské, ženské aj miešané zbory, dychové aj inštrumentálne orchestre. Tvorba prechádzala iba spevnou tradíciou a hru na nástrojoch vyučovali len súkromný učitelia. Neskôr niektorí žiaci cestovali za hudobným vzdelaním do Kežmarku a Popradu. Na základe vyhlášky Školských zvestí zo dňa 31.5. 1956 a podľa pokynov zástupcu Povereníctva školstva a osvety inšp. Ladislava Lacknera, po súhlase ONV odboru školstva a kultúry v Kežmarku, ako aj KNV odboru školstva a kultúry v Košiciach bol v roku 1956 otvorený kurz hudobnej výchovy pri tunajšej Osvetovej besede, ktorej správcom bol riaditeľ I. OSŠ v Spišskej Belej Jozef Dančo. Zápis do kurzu previedol Štefan Pitoniak, učiteľ hudby, za pomoci Františka Aschera, riaditeľa Hudobnej školy v Poprade, pod patronátom, ktorej sa kurz zriaďoval. Pred zápisom sa počítalo s počtom záujemcov asi 30. Výsledok zápisu bol prekvapujúci, spolu do husľového, klavírneho a harmonikového oddelenia a prípravného ročníka sa prihlásilo 77 žiakov. Zápis bol v januári 1957 a vyučovať sa začalo vo februári (13.2.1957). Vedúcim kurzu hudobnej výchovy a učiteľom husľového oddelenia sa stal Štefan Pitoniak, klavírne oddelenie prevzala Marta Liptáková, harmonikové oddelenie viedol Rudolf Krempaský, učiteľ II.OSŠ v Spišskej Belej. Keďže vyučovanie mnohých žiakov predtým prebiehalo formou súkromného vyučovania boli už pri zápise zaradení do vyšších ročníkoch, a niektorí tak ukončili štvrtý ročník. Školský rok bol ukončený skúškami v júli za prítomnosti riaditeľa Františka Aschera. V nasledujúcom školskom roku klavírne oddelenie prevzala Mária Pazderková a Štefan Pitoniak začal vyučovať v hudobnej škole v Poprade, takže časť husľového oddelenia prevzal Vladimír Raab.

          Školský rok 1958/1959 sa stal prelomovým. Pričinením sa rodičov zo Spišskej Belej, vedúceho kurzu Štefana Pitoniaka ako aj riaditeľa Hudobnej školy v Kežmarku, ONV odbor školstva a kultúry v Kežmarku povýšil kurz hudobnej výchovy na Hudobnú školu, pričlenil ju k Hudobnej škole v Kežmarku ako pobočku v Spišskej Belej. Žiaci bývajúci v Spišskej Belej, ktorí navštevovali Hudobnú školu v Kežmarku, prešli do Spišskej Belej. Už v tomto roku mala škola prvého absolventa Igora Pisarčíka. Spolu bolo na škole 84 žiakov. Vyučovanie zabezpečovali piati pedagógovia. Od vzniku kurzu Hudobnej výchovy sa pravidelne žiaci zapájali do všetkých miestnych slávnostných akadémií svojimi hudobnými číslami. Nielen sólami, ale i sláčikovým a harmonikovým súbormi a štvorručnými hrami na klavíri. Stalo sa i tradíciou každoročné živé hudobné sprevádzanie divadla hraného žiakmi ZŠ, ktoré malo veľký úspech. Dňa 20. mája 1960 usporiadala škola I. žiacky koncert, na ktorom vystúpili sólisti jednotlivých oddelení, harmonikový a sláčikový súbor. Taktiež sa usporadúvali výchovné koncerty pre základné školy a materskú školu, ktoré sa stali tradičnými až po dnes. V tom čase mala už škola ustálený počet žiakov na cca 120.

          Po rozpade existujúcich troch dychoviek v meste sa v roku 1961 začalo s výučbou v dychovom oddelení s 15 žiakmi. Krídlovky, tenory, basy, bicie vyučoval Tomáš Mišek člen vojenskej dychovky, klarinety prevzal František Dúbravský, oddelenie trombónov vyučoval Vladimír Raab a Es trúbky a lesné rohy Štefan Pitoniak. Už 1. mája hral 25-členný dychový orchester, ktorý dirigoval Š. Pitoniak. Tento dychový orchester sa v nasledujúcich rokoch stále rozvíjala a spolu inými telesami ĽŠU pôsobil pri všetkých kultúrnych akciách mesta, ako napr. každoročné prvomájové slávnosti, voľby, 90. výročie založenia požiarneho zboru v meste, odhalenie sochy M. R. Štefánika, 20. výročie oslobodenia mesta, 700. výročie udelenia mestských práv, otvorenie múzea J. M. Petzvala, či  múzea Dr. Greisigera a mnoho ďalších kultúrnych podujatí. Pri škole bol založený aj 40 členný orchester pre bývalých absolventov, aby mohli ďalej rozvíjať svoje nadanie, ktorý pôsobil taktiež pod vedením Š. Pitoniaka. V tom čase fungoval aj malý a veľký sláčikový orchester, harmonikový súbor a rytmická skupina  Ľudovej školy umenia. V školskom roku 1961/1962 bola Hudobná škola na základe smernice MŠ premenovaná na Ľudovú školu umenia. Od roku 1965 pôsobil v ĽŠU aj spevácky zbor, ktorý v tom roku prvý krát vystúpil na absolventskom koncerte za sprievodu sláčikového súboru pod vedením Š. Pitoniaka. V tom školskom roku sa zúčastnil sláčikový súbor na STM v Kežmarku kde získal druhé miesto. Na popredných miestach sa umiestnili aj klaviristka M. Straková a akordeónistka G. Straková. V roku 1965 bol absolventom aj jeden z najúspešnejších žiakov ĽŠU v Spišskej Belej Rudolf Brejka, ktorý ako prvý z našej školy pokračoval v štúdiu na konzervatóriu v Košiciach. V roku 1969 sa na krajské kolo súťaže ĽŠU dostala žiačka klavírneho oddelenia V. Kovačíková.

          V septembri 1969 bola pobočka Spišská Belá odlúčená od ĽŠU v Kežmarku a stala sa samostatnou Ľudovou školou umenia v Spišskej Belej, ktorej riaditeľom sa stal Štefan Pitoniak. Zároveň bola k novovzniknutej ĽŠU v Spišskej Belej pričlenená pobočka v Spišskej Starej Vsi, ktorá dovtedy patrila pod ĽŠU v Starej Ľubovni. Spolu mala škola 10 učiteľov a 207 žiakov. V roku 1970 bola pri škole 5-členná rytmická skupinka ktorá hrala na elektrofonickom organe, elektrofonickej gitare, bas gitare a bicích nástrojoch. Bola veľmi atraktívna a vystupovala pri rôznych kultúrnych a zábavných podujatiach v meste i v jej okolí. 29.6.1970 sa v Belanskej jaskyni uskutočnil prvý jaskynný koncert na Slovensku, ktorý špeciálne pre jaskynné priestory pripravila dychovka ĽŠU v Spišskej Belej pri príležitosti odhalenia pamätnej tabule jej objaviteľov, za účasti zahraničných hostí. Táto udalosť sa stala pre mnohých nezabudnuteľnou a pre tento úspech mala niekoľkoročnú tradíciu až do technickej rekonštrukcie v jaskyni. V roku 1971 mesto Spišská Belá oslavovalo 700-té výročie udelenia mestských  práv. Pri tejto príležitosti boli zakúpené nové kompletné nástroje pre dychovú kapelu, ktorá tam vystupovala. V školskom roku 1972/1973 bolo s príchodom Dušana Tatranského otvorené oddelenie dychových nástrojov, ktoré malo už 18 žiakov. Úspešná bola 18-členná dychová kapela a klarinetové trio, keď postúpili na krajské kolo súťaže ĽŠU v roku 1974 (čo sa im opäť podarilo i o tri roky) kde získali tretie miesto a čestné uznanie. Na Melódiách priateľstva (MP) získal F. Hudáček prvé miesto vo svojej kategórii v hre na trúbke. Ďalší rok získal tretie miesto vo svojej kategórii J. Chamilla. V roku 1977 bola založená folklórna skupina ,,Belan“ pri ĽŠU v Spišskej Belej, ktorá sa stretávala pravidelne dvakrát do týždňa v budove školy. Pričinili sa o to najmä Ing. Juraj Olekšák, Karol Munka, Ladislav Habiňák a vtedajší riaditeľ školy. Tento folklórny súbor sa zúčastňoval mnohých vystúpení z ktorých môžeme spomenúť Zamagurské folklórne slávnosti. Najväčšími úspechmi bolo prvé miesto na celoslovenskej prehliadke folklórnych súborov v Prievidzi v roku 1980 a prvé miesto na prehliadke folklórnych súborov v Košiciach v roku 1981. Žiaci sa pravidelne zúčastňovali súťaží MP kde vynikli najmä v hre na klarinet. Napr. J. Scholtz v hre na klarinet získal prvé miesto v okresnom kole v roku 1980 a postúpil na krajské kolo, 1981 - I. Kojelár (klarinet) druhé miesto, D. Fireková (zobcová flauta) tretie miesto, L. Pompová (II cyklus klavír) tretie miesto. 

          S novým školským rokom 1981/1982 nastúpila nová riaditeľka Jana Horanská, ktorá predtým učila v Kežmarku. V decembri 1983 usporiadala škola slávnostnú akadémiu pri príležitosti štvrťstoročnice od založenia školy. O rok neskôr bol založený detský spevácky zbor pod vedením Magdy Mišanekovej, ktorý úspešne účinkoval až do jej nevyliečiteľného ochorenia v roku 1995. Škola sa i naďalej pravidelne zúčastňovala súťaže MP a ĽŠU. Spomeniem aspoň niektorých úspešných žiakov napr. D. Tybor, ktorý v okresnom kole v hre na flautu získal prvé miesto, S. Smreková, A. Alexy, A. Grivalská, Ľ. Rošková (duo II.m, K. Grigerová(II.m), S. Grich, M. Ovčariková(II. m.), A. Hovaňáková, K. Lorenčíková   Ku pravidelným verejným a výchovným koncertom pribudli i výstavy žiakov výtvarného odboru, ktoré skrášľovali nie len koncertnú miestnosť, ale i výstavnú sieň múzea J.M.Petzvala.

           Aj počas pôsobenia riaditeľa Vladimíra Raaba sa každoročne usporadúvali výchovné koncerty pre ZŠ a MŠ, verejné žiacke koncerty, triedne koncerty a rôzne iné vystúpenia žiakov a pedagógov podľa potrieb v meste a v spolupráci so ZŠ, MŠ, SNG v Strážkach, farskými úradmi a inými inštitúciami. V roku 1991 sa názov Ľudovej školy umenia zmenil na Základnú umeleckú školu. V roku 1994 bol otvorený hudobný odbor na alokovanom pracovisku v Lendaku kde vyučoval Kamil Pitoňák. Tretie alokované pracovisko bolo otvorené v Spišských Hanušovciach v budove MŠ v roku 2000, kde sa až po dnes vyučuje hra na akordeón, klavír a keyboard.

          Po úspešnom výberovom konaní nastúpila do funkcie riaditeľky v roku 2004 Dana Grešová, s ktorou prišlo i mnoho zmien v pedagogickom obsadení, no i oživenie činnosti školy na verejnosti. Rozšírila pedagogický zbor zo 17 na 32 pedagógov. Začalo sa vyučovanie spevu, hry na gitare a organe. Snahou  Dany Crešovej, bolo aby sa verejne prezentovali aj učitelia ZUŠ. Preto sa hneď v máji uskutočnil 1. koncert učiteľov ZUŠ Spišská Belá a tieto koncerty pokračujú doteraz. Viedla detský spevácky zbor. V Slovenskej Vsi sa zvýšil záujem žiakov o našu školu, tak bolo potrebné získať priestory, preto zriadila štvrté alokované pracovisko. S rozšírením HO nastala i potreba zástupcu riaditeľa pre HO, ktorou sa stala v auguste 2004 Alena Rančáková, a pre VO a TO sa stala zástupkyňou Melánia Jandurová.

          1.1. 2006 sa elokované pracovisko v Lendaku osamostatnilo a prešlo pod Základnú školu v obce. Na pozícii riaditeľky ZUŠ nastala zmena a ďalšou riaditeľkou sa stala Alena Rančáková, ktorá počas svojho päťročného pôsobenia viedla ZUŠ naďalej v štyroch odboroch. 

          Po ukončení jej volebného obdobia bola v decembri školského roka 2011/2012 vymenovaná do funkcie riaditeľky ZUŠ Mgr. Zuzana Kosturko, DiS.art, ktorej v súčasnosti plynie druhé funkčné obdobie. Počas tohto obdobia ZUŠ prešla niekoľkými zmenami. Výtvarný odbor sme presťahovali do priestorov At Tatry na Petzvalovej ulici v Spišskej Belej, vzniklo nám elokované pracovisko výtvarného odboru. Po dlhých desaťročiach od dňa 1.8.2016 prešli elokované pracoviská Spišská Stará Ves a Spišské Hanušovce pod Spojenú školu v Spišskej Starej Vsi. Rozšírili sme výučbu predmetov v hudobnom odbore o skupinové predmety - vyučovanie hry v komornom orchestri, hre v ľudovej kapele a tanečnej kapele. Pedagogický zbor má v súčasnosti prevažne stály kolektív 19 učiteľov a 3 prevádzkových zamestnancov. Najväčšou zmenou počas posledného obdobia je udelenie čestného názvu ZUŠ od 1.9.2018. Nový názov ZUŠ je Základná umelecká škola Ladislava Mednyánszkeho. Tešíme sa neustále záujmu o štúdium aj dospelých uchádzačov a poskytujeme výchovno - vzdelávací proces v troch odboroch - výtvarnom, hudobnom a tanečnom. 

           



           
             
           

           

           

           

           

           

  • Fotogaléria

      zatiaľ žiadne údaje